Život Prešova
online
online
Pred 190 rokmi sa narodil básnik a prozaik Ľudovít Kubáni
16.10.2020 Poprad
Horné
Zahorany/Bratislava 16. októbra (TASR) – Život a dielo básnika a
prozaika Ľudovíta Kubániho formovalo revolučné obdobie z rokov 1848 -
1849 a jeho dôsledky. Patril k mladšej štúrovskej generácii a jeho dielo
predznamenalo v slovenskej literatúre prechod od romantizmu k realizmu.
V piatok 16. októbra uplynie 190 rokov od jeho narodenia.
Okrem poézii a kratším prozaickým útvarom, v ktorých zachytával aj ťaživú sociálnu situáciu obyvateľov Horného Uhorska, sa venoval aj veľkým historickým témam. Tie spracoval v kritikmi cenenom epose Radzivillovna, kráľovná poľská (1869) a v rozsiahlom románe Valgatha.
Ľudovít Kubáni sa narodil 16. októbra 1830 v Slovenských Zahoranoch (dnes Horné Zahorany) v učiteľskej rodine. Vzdelanie postupne získaval v Poprade, Miškovci, Ožďanoch a na gymnáziu v Levoči, kde sa začal literárne formovať.
Keďže nemal finančné prostriedky na ďalšie štúdium, začal pracovať. Bol úradníkom sklenenej huty v Zlatne, pracoval na slúžnovskom úrade v Rimavskom Brezove a v Rimavskej Sobote. V roku 1855 sa stal notárom v Bátke, 1856 slúžnym v Rimavskom Brezove a neskôr aj v Rožňave.
V poézii sa výrazne inšpiroval dielom Andreja Sládkoviča. Básne uverejňoval vo vlastnom rukopisnom časopise Hodiny zábavy a neskôr aj v periodikách Sokol a Orol. Okrem poézie s buditeľským nádychom ako napríklad Deň 6. a 7. junia roku 1861 v Turčianskom Sv. Martine (1862, oslavovala Memorandové zhromaždenie v Martine) hľadal aj vlastnú poetiku so širokým záberom.
V prózach ako Blíženci (1855, rukopis), Hlad a láska (1860), Čierne a biele šaty (1860), Mendík (1860), Pseudo-Zamojski (1861), Traja Sokoli (1868) sa už odkláňal od romantickej poetiky a kládol dôraz na realistické literárne tendencie. Ich témou sa stala aj zlá sociálna situácia jednotlivcov, ktorá ovplyvňoval aj jeho osobný život.
V poslednom desaťročí svojho života sa začal sústreďovať na diela s historickou tematikou. So svojou túžbou napísať veľký historický román sa zveril aj priateľovi Pavlovi Dobšinskému. Začal pracovať na rozsiahlom diele Valgatha, z ktorého vyšla v roku 1872 len prvá časť.
Ľudovít Kubáni, priekopník realizmu a historického románu v slovenskej literatúre, zomrel tragicky 30. novembra 1869 v Rimavskom Brezove vo veku 39 rokov. Pri hre v karty ho bodol priamo do srdca jeho spoluhráč a švagor Andrej Antalík.
Okrem poézii a kratším prozaickým útvarom, v ktorých zachytával aj ťaživú sociálnu situáciu obyvateľov Horného Uhorska, sa venoval aj veľkým historickým témam. Tie spracoval v kritikmi cenenom epose Radzivillovna, kráľovná poľská (1869) a v rozsiahlom románe Valgatha.
Ľudovít Kubáni sa narodil 16. októbra 1830 v Slovenských Zahoranoch (dnes Horné Zahorany) v učiteľskej rodine. Vzdelanie postupne získaval v Poprade, Miškovci, Ožďanoch a na gymnáziu v Levoči, kde sa začal literárne formovať.
Keďže nemal finančné prostriedky na ďalšie štúdium, začal pracovať. Bol úradníkom sklenenej huty v Zlatne, pracoval na slúžnovskom úrade v Rimavskom Brezove a v Rimavskej Sobote. V roku 1855 sa stal notárom v Bátke, 1856 slúžnym v Rimavskom Brezove a neskôr aj v Rožňave.
V poézii sa výrazne inšpiroval dielom Andreja Sládkoviča. Básne uverejňoval vo vlastnom rukopisnom časopise Hodiny zábavy a neskôr aj v periodikách Sokol a Orol. Okrem poézie s buditeľským nádychom ako napríklad Deň 6. a 7. junia roku 1861 v Turčianskom Sv. Martine (1862, oslavovala Memorandové zhromaždenie v Martine) hľadal aj vlastnú poetiku so širokým záberom.
V prózach ako Blíženci (1855, rukopis), Hlad a láska (1860), Čierne a biele šaty (1860), Mendík (1860), Pseudo-Zamojski (1861), Traja Sokoli (1868) sa už odkláňal od romantickej poetiky a kládol dôraz na realistické literárne tendencie. Ich témou sa stala aj zlá sociálna situácia jednotlivcov, ktorá ovplyvňoval aj jeho osobný život.
V poslednom desaťročí svojho života sa začal sústreďovať na diela s historickou tematikou. So svojou túžbou napísať veľký historický román sa zveril aj priateľovi Pavlovi Dobšinskému. Začal pracovať na rozsiahlom diele Valgatha, z ktorého vyšla v roku 1872 len prvá časť.
Ľudovít Kubáni, priekopník realizmu a historického románu v slovenskej literatúre, zomrel tragicky 30. novembra 1869 v Rimavskom Brezove vo veku 39 rokov. Pri hre v karty ho bodol priamo do srdca jeho spoluhráč a švagor Andrej Antalík.
www.ZIVOTPO.sk
